Interiér kláštora

Prvá stavba kláštora premonštrátov v Jasove (asi z roku 1228) bola pravdepodobne drevená. Románska kamenná stavba, ktorú začali stavať za Kolomana, ešte nebola v období tatárskeho vpádu (1241-1242) dokončená. V rokoch 1421-1436 gotický kláštor prestavali na opevnený hradný kláštor. Po opakovaných pohromách bol v 2. polovici 15. storočia a v rokoch 1687-1699 rekonštruovaný. Jasovská pevnosť bola v jadre gotická, s menšími renesančno-barokovými fortifikačnými úpravami. Koncom štyridsiatych rokov 18. storočia za prepošta Sauberera bola zbúraná, aby uvoľnila miesto veľkolepému projektu neskorobarokového kláštorného komplexu. Na základe podobnosti jasovského kláštora s rakúskou barokovou sakrálnou architektúrou, s jej charakteristickými prvkami - harmónia, symetria, dekoratívnosť - sa usudzuje, že autorom projektu jasovského kláštora s kostolom sv. Jána Krstiteľa bol viedenský architekt Anton Pilgram. Táto krásna a dôstojná stavba, citlivo vsadená do nádherného prírodného prostredia, je jednou z našich najcennejších barokových architektonických pamiatok.

Obdĺžnikový pôdorys zahŕňa dve symetricky situované dvojpodlažné budovy, ležiace po stranách centrálneho jednoloďového kostola s dvojvežovým priečelím. Pravé krídlo sa nazýva konvent, ľavé prelatúra. V oboch krídlach sú uzavreté rajské dvory štvorcového pôdorysu, ktoré kedysi slúžili tiež ako meditačná záhrada. Fasády sú zvýraznené nárožnými vežami s manzardovou strechou a členené pravidelným rytmom okien, prerušovaným rizalitmi. Tie sú ukončené štítmi s freskami symbolov cirkvi a oddanosti kláštora panovníkovi. V predĺženej hlavnej osi kostola je umiestnená kláštorná knižnica, z vonkajšej strany zvýraznená rizalitom, zvýšeným o jedno podlažie. Zaujímavosťou kláštora je, že má 365 okien, 12 veľkých komínov a 4 vstupné brány. Výkonným staviteľom bol Anton Salzgeber, pôvodom z Tirolská, ktorý po dokončení jasovskej kláštornej budovy požiadal o občianstvo v Košiciach. Vnútorná architektúra kostola je riešená v zmysle barokovej dekoratívnosti s jednotným vybavením. Ornamentálnu štukatúru, architektonickú plastiku a mramorovanie kostola vytvoril Ján Hennevogel. Pravdepodobne od neho sú aj sochy sv. Štefana a sv. Ladislava, umiestnené vo výklenkoch stredného rizalitu štítového priečelia kostola. O tomto precíznom remeselníkovi nemáme takmer žiadne informácie. Jeho práce harmonicky zjednocujú maliarske a sochárske diela dvoch najvýznamnejších tvorcov výzdoby jasovského kláštorného komplexu, maliara Jána Lukáša Krackera a sochára Jána Antona Kraussa. Konsekrácia kostola sv. Jána Krstiteľa sa konala v roku 1766. V tom čase bola už pravdepodobne hotová celá stavba kláštora.

Ján Lukáš Kracker sa narodil 3. marca 1717 vo Viedni. Jeho otec, sochár, bol synom známeho viedenského sochára Tobiáša Krackera, blízkeho spolupracovníka významného barokového staviteľa Jána Lukáša Hildebrandta. J. L. Kracker sa stal pokračovateľom rodinnej tradície, i keď jeho umelecký záujem smeroval k maliarstvu. Po štúdiu na výtvarnej akadémii vo Viedni spolupracoval s brnianskym maliarom Tadeášom Rotterom. S jeho prácami sa stretávame na viacerých miestach v Čechách a na Morave, na Slovensku i v Maďarsku. Za najrozsiahlejšiu z nich je považovaná Apoteóza sv. Mikuláša na klenbách kostola sv. Mikuláša v Prahe, ktorú namaľoval v rokoch 1760-1761. Do Jasova prišiel Kracker v roku 1761, pravdepodobne na odporúčanie premonštrátov z Louckého kláštora pri Znojme, ktorí jeho prácu dobre poznali. Prepošt Ondrej Sauberer ho poveril nielen maliarskou výzdobou kostola sv. Jána Krstiteľa, ale aj maľbou klenby knižnice, reprezentačných priestorov prelatúrya tympanónov novovybudovanej budovy kláštora. Kracker v rokoch 1762-1765 vytvoril jedno z najvýznamnejších barokových maliarskych diel v Európe, patriace k skvostom nášho kultúrneho dedičstva.

Na piatich rozsiahlych klenbových poliach J. L. Kracker zvečnil PRÍBEH O SV. JÁNOVI KRSTITEĽOVI. Výjav nad svätyňou znázorňuje jeho Narodenie. Je situovaný do stredu iluzívnej architektúry nik, pilierov a váz. Sv. Ján Krstiteľ pochádzal z rodiny židovského kňaza Zachariáša a zbožnej Alžbety, ktorá otehotnela až vtedy, keď sa Zachariášovi zjavil archanjel Gabriel a zvestoval mu narodenie syna Jána. Nechcel tomu uveriť, preto onemel až do synovho krstu. Medzi postavami rozoznávame sv. Alžbetu biblickú s dieťaťom v náručí a sv. Zachariáša, ktorý drží v rukách tabuľu s nápisom: "Nomen eius loannes est" ("Ján sa bude volať").

Maľba na druhej klenbe lode má dve tematické časti. Pravá strana kompozície znázorňuje Vraždenie neviniatok - matky nariekajúce nad telami zavraždených dietok. Výjav na ľavej strane predstavuje Útek do púšte, časť novozákonného apokryfu, podľa ktorého sa utekajúcej Alžbete s dieťaťom otvorila skala, kam sa ukryli. (Novozákonné apokryfy sú legendárne spisy napodobňujúce spisy nového zákona.)

V treťom klenbovom poli lode Kracker umiestnil najrozsiahlejšiu kompozíciu - Kázanie v púšti. Uprostred vidíme sv. Jána Krstiteľa s rukou ukazujúcou na prichádzajúceho Krista, obklopeného svätožiarou. Hovorí: "Ecce Agnus Dei qui tollit peccata mundi" - "Hľa, baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta." Okolo neho sú rozmiestnené skupiny stojacich a sediacich postáv v dobových odevoch. Muž sediaci na kameni oproti sv. Jánovi Krstiteľovi je portrét samotného maliara J. L. Krackera v odeve nemeckého feudála zo stredoveku. Svojím oblečením sa vymyká z tejto fresky. V štyroch rohoch sa nachádzajú evanjelisti so svojimi atribútmi: v prednom ľavom rohu je sv. Matúš s atribútom, ktorým je človek - anjel, v prednom pravom rohu sv. Marek s levom, v zadnom ľavom rohu sv. Lukáš s býkom a v pravom sv. Ján s orlom.

Na štvrtom klenbovom poli je výjav znázorňujúci Sťatie sv. Jána Krstiteľa. Tento príbeh Biblia opisuje takto: Herodes si vzal za ženu Herodiadu - manželku svojho brata Filipa. Ján mu to vytýkal. Herodias bola plná zlosti proti Jánovi; rada by ho zbavila života, ale nemohla. Herodes sa Jána bál, pretože vedel, že je to muž spravodlivý a čestný. Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu. Na nej tancovala dcéra Herodiady - Salome, ktorá sa Herodesovi zapáčila, a preto jej povedal: "Dám ti, čo si budeš priať, hoci aj polovicu kráľovstva." Matka jej povedala, aby požiadala o hlavu Jána Krstiteľa. Kráľa to veľmi zarmútilo, ale pretoťe dal svoje slovo pred spolustolovníkmi, poslal kata s príkazom priniesť Jánovu hlavu, čo je aj ústredným motívom výjavu. Kat má v ľavej ruke sťatú hlavu sv. Jána Krstiteľa a kladie ju na misu, ktorú drží Salome. Kompozíciu dotvárajú dvaja žoldnieri s kopijami. Výjav lemuje ornamentálna dekorácia.

Kompozícia na poslednej klenbe, Nebeský koncert, znázorňuje sv. Cecíliu, hrajúcu na organe, obkolesenú skupinou anjelov s rozličnými hudobnými nástrojmi. Priestor lemuje iluzívna architektúra s pilastrami, ukončenými výrazne tvarovanými prelamovanými rokokovými rímsami, vázami a nikami. Medziklenbové pásy sú zdobené dekoratívnou maľbou, v ktorej prevažuje motív mriežky a akantu. Na medziklenbovom páse, medzi klenbou svätyne a prvej klenby lode, je na západnej strane vyobrazená postava Ecclésie (Cirkvi) s kalichom, tiarou a krížom. Na východnej strane je postava starozákonného proroka s desiatimi božími prikázaniami. Medziklenbové pásy, rozdeľujúce tretiu a štvrtú klenbu lode, zdobia postavy prorokov.

Ján Anton Krauss (1728-1795) prišiel do Jasova spolu s J. L. Krackerom. V šesťdesiatych rokoch 18. storočia sa tu natrvalo usadil a s jeho sochárskou tvorbou sa stretávame na viacerých miestach okolia Košíc (Vyšný Medzev, Rudník, Zlatá Idka, Opátka, atď.). Spolu s Krackerom sa podieľal na výzdobe hlavného oltára kostola v Jágri. Ich prvým spoločným dielom bola výzdoba kostola sv. Jána Krstiteľa v Jasove. Je to zároveň najvýznamnejšie dielo tohto mimoriadne nadaného sochára (figurálne plastiky na jednotlivých oltároch, konzolách a nikách). Interiér kostola zaľudnil milými, bacuľatými, rozihranými postavami puttov, ktoré dodávajú kostolu akúsi nadprirodzenú a predsa ľudskú dimenziu.