História obce
Jasov sa nachádza v juhozápadnej časti Košickej kotliny, severne od Moldavy nad Bodvou, teda pri stredovekej "starej spišskej ceste", ktorá ako odbočná obchodná cesta viedla do smolníckych hôr a ďalej na Spiš. Obec má tiahly pôdorys bez námestia. Farský gotický kostol stojí na stráni. Jasov rástol bez plánu a rozširoval sa pozdĺž potoka. Podľa paleontologických a archeologických nálezov objavených v jaskyni bolo toto územie obývané, aj keď nie bez prerušenia, kultúrami jednotlivých dôb praveku (počnúc staršou dobou kamennou) a včasnej doby historickej. Začiatky trvalého osídlenia spadajú asi do prvej polovice 12. storočia. Z katalógov premonštrátskeho rádu, konkrétne z ninivského (Catalogus Ninivensis) sa dozvedáme, že jasovský kláštor musel vzniknúť ešte pred rokom 1170. 
Predpokladá sa, že osada slovanského pôvodu v tom čase existovala už aspoň jednu generáciu. Výhodná poloha osady Jasov pri obchodnej ceste a bohatstvo prírody viedli k voľbe tohto miesta pre sídlo konventu premonštrátov, ktorí po dlhé časy ovplyvňovali celkový život okolia. Na výstavbe kláštora sa zúčastnili i nemeckí prisťahovalci, ktorí sa usadili v abovskej oblasti a na Spiši. Tým sa spestril etnický obraz okolia Jasova, v ktorom prevládalo pôvodné slovanské obyvateľstvo už značne asimilované Maďarmi.
Neukončená stavba konventu sa spolu s osadou Jasov stala obeťou miestnych nepokojov počas tatárskych vpádov v rokoch 1241-1242 a 1285-1288. Dokončenie kláštora sa uskutočnilo po roku 1255, za pomoci nemeckých osadníkov, z ktorých prevažnú časť tvorili remeselníci. Premonštráti im za to udelili v roku 1290 mnohé výsady. Hospodársky rozvoj Jasova bol posilnený udelením jarmočného a mýtneho práva a privilégia na ťažbu rúd. Najvýznamnejšími boli správna, súdna a majetková samospráva, právo lovu a povolenie na konanie týždenného trhu. Tým sa Jasov zmenil na mestečko.
Po roku 1290 dochádza k rozčleneniu vzmáhajúceho sa Jasova. Na pravom brehu Bodvy vzniká Jasovský Podzámok, obývaný pravdepodobne služobníctvom kláštora a na ľavom brehu samotný Jasov, kde sa sústredili remeselníci a obchodníci. V roku 1394 bolo Jasovu udelené právo výročného jarmoku. Nasledujúce roky patrili k pokojnejším obdobiam v histórii obce. Odpor proti nerešpektovaniu panovníkmi udelených výsad, vyrubovaniu nových daní a vymáhaniu ďalších robot viedol od začiatku 15. storočia k ostrým sporom občanov Jasova so zemepánom - prelátom kláštora. Tie boli urovnané až v roku 1756.
Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom a baníctvom, v malej miere hrnčiarstvom a furmančením. V miestnych baniach sa okrem drahých kovov dolovalo aj železo, olovo a meď. Bane na železnú rudu ožili v poslednej tretine 18. storočia. V roku 1780 bola v obci postavená vysoká pec, okrem nej pracovali tri skujňovacie vyhne a jeden hámor. Železiareň zanikla v roku 1870. Začiatkom ohto storočia vzniklo niekoľko menších podnikov - píla, mlyny a tehelňa. V 50-tych rokoch bolo založené JRD, od roku 1965 ŠM. Neskôr pribudli moderná tehelňa, kachličkáreň, drevospracujúci závod. V posledných rokoch sa v obci priaznivo rozvíja drobné súkromné podnikanie.
