Vitajte na našej internetovej stránke !!!

Jasov leží na styku Slovenského rudohoria s Jasovskou plošinou. Nadmorská výška v strede obce je 280 m. V chotári je to 250-1246 m. Chotár je vrchovina a nižšia hornatina, v juhovýchodnej easti pahorkatina a niva Bodvy. Jeho povrch tvoria prvo-horné fylity s ostrovmi porfyroidov, krasovú plošinu druhohorné vápence.

Priemerná roená teplota je 8 °C, vo vyšších polohách 2-5 "C, priemerné množstvo zrážok 650-900 mm. Patrí do mierne teplej a mierne vlhkej klimatickej oblasti. Prevládajú horské hnedé lesné pôdy, na vápencoch rendziny. Chotár je zalesnený smrekovými, bukovými a dubovo-hrabovými lesmi a teplomilnou dúbravou. Jasov je fyto-geograficky významná lokalita. V lesoch žije muflón a jariabok, v povodí toku tchor, norok.

Je tu kultúrnohistorky najcennejšia zachovaná baroková záhrada, jediná na Slovensku, s autentickými sadovníckymi prvkami - 4 m vysoký strihaný hrabový plot (predpokladá sa, že bol založený v roku 1760) a iné tvarované dreviny, súmerná sie? ciest, vysoký múr.

Južne od obce je od roku 1950 na ploche 35 ha štátna prírodná rezervácia Jasovská jaskyoa Teplica. Je to skalný útes s jaskyoou, vytvorenou vo svetlých vápencoch stredného triasu podzemným tokom Bodvy v piatich poschodiach, pospájaných vertikálnymi komínmi. Významná je paleontologickými a archeologickými nálezmi. Vývoj názvu obce: Okolo 1234 vallis S. Joannis Bapt. al. n. Turoa, 1243 Jazow, 1251 Jazou, 1280 Iasov, 1470 Jossa, 1630 Jaszov; mad. Jászó; nem. Jooss; jasovský; Jasov-čan, -ka. Jasovský Podzámok: 1773 Piszendorff, 1920 Jasovské Podhradie, 1927 Jasovský Podzámok; mai. Jászóváralja.